Späť

Na Žilinskej univerzite vymysleli vykurovanie zadarmo

Prvé miesto a ocenenie Startup Awards 2014 v kategórii Science získali dvaja autori za projekt Zemný akumulátor tepla Ing. Michal Gottwald a Ing. René Krivošík z Výskumného centra Žilinskej univerzity. Zemný akumulátor tepla funguje ako energetická banka pre celý dom.

Na Žilinskej univerzite vymysleli vykurovanie zadarmo

Čo je základom vášho návrhu?

Podzemný akumulátor tepla už každý na pozemku má. Stačí si ho vymedziť tepelnou izoláciou, tepelne ho dotovať a vymyslieť, ako to teplo z neho dostať. Je to obyčajná zemina, ktorej má každý na pozemku dostatok.

Ako to funguje?
Obrovská masa zeminy pod domom je schopná absorbovať veľké množstvo tepla. Súčasná legislatíva spôsobuje, že tepelná spotreba domov stále klesá a je stále ľahšie vykúriť ich aj teplom, ktoré sa naakumuluje do podložia v priebehu leta.
Takže letné teplo v zemi zostane?
Áno, ono tam zostane. Akumulátor bude zo 70 % izolovaný zhora a zboku. Tepelné úniky smerom dole nie sú tak významné, aby tam všetko teplo uniklo.

Ako urobíte izoláciu?
Na stavebnej parcele pre bežný bungalov, pri novostavbe, je potrebné obkopať asi 2-tisíc ton zeminy. Zeminu nepremiestňujeme, len okolo nej vykopeme ryhu. Pokiaľ je dobrá súdržnosť, tak nám to vydrží pár minút na to, aby sme tam dokázali spustiť zvislú izoláciu. Keď sa ryha uzavrie, potom tam dáme akumulačný výmenník s veľkým množstvom vody alebo kovové modifikované zemné skrutky. Potom to zakryjeme tepelne-izolačnou doskou. Na to môžeme postaviť dom masívneho typu.

Cez leto sa zemina vyhreje, teplo zohreje vodu vo výmenníku a tá vykuruje dom?
Áno.

Stačí takto naakumulované teplo na celú zimu?
Máme to vypočítané a naše výpočty sú veľmi konzervatívne. Počítame, že veľká časť tepla nám unikne, záleží to od viacerých faktorov. Ale pre bežný bungalov to na vykurovanie určite bude stačiť. Pokúsime sa aj vypočítať, či nám to aspoň nepredohreje aj teplú vodu. Tá má totiž úplne iný charakter ako teplo.

Čiže teplú vodu je potrebné zabezpečiť si iným spôsobom?
Áno, pretože tam potrebujeme rýchly odber. Keď sa sprchuje celá rodina za sebou, tak zemina nám nedokáže odovzdať v tak krátkom čase dostatok tepla.

Môže sa stať, že sa teplo minie? Musia si ľudia k nemu zabezpečiť aj alternatívne vykurovanie?
Nie. Skôr je riziko na začiatku, pretože to trvá 2 – 3 alebo aj 4 roky, pokiaľ sa zásobník nabije. Ale potom už stačí málo energie, aby sa udržiaval v chode. Takže si nemyslím, že by prestal fungovať. Skôr by mi napadlo, že je výhodnejšie si ho postaviť tri roky pred tým, ako začnem stavať dom. Kto chce stavať hneď, tak si musí na dva, tri roky zabezpečiť nejaké dokurovanie. Ale v pasívnych domoch sú to len malé čísla.

Aké sú náklady?
My sme sa snažili používať existujúce materiály. Výmenník stojí do tisíc eur, nejaké polystyrény a to je vlastne všetko. Je to veľmi lacné riešenie, ktoré je len o málo drahšie, ako konvenčná vyhrievacia sústava. Pri konvenčnom dome sú kumulatívne náklady na vykurovanie za 30 rokov až 70-tisíc eur. Pri tomto spôsobe je to len 10-tisíc eur. Takže za 30 rokov to urobí úsporu 60-tisíc eur. Náklady tam nie sú skoro žiadne.
Nápad sa zrodil vo vašej hlave?
Zariadeniami pre akumuláciu tepla sa zaoberá veľa ľudí už mnoho rokov. Sú to ale väčšinou povrchové pôdne systémy, ktoré sa nezatepľujú a je nutné rozkopanie záhrady. A potom sú to hĺbkové systémy, ktoré využívajú hĺbkové vrty do stoviek metrov, a tam sa to zas nedá zatepliť. My sme si vzali výhody z povrchových systémov, pri ktorých sa ale musí premiestňovať akumulačná masa a výhody tých podpovrchových, ktoré sa nedajú zatepľovať, ale majú neobmedzený objem masy a navrhli sme tento spôsob, ktorý funguje.

Kedy ho budú môcť ľudia využívať?
Keď urobíme všetky testy a výpočty, odskúšame to, chceme nadviazať partnerstvá s etablovanými firmami, ktoré sa zaoberajú vykurovacími systémami a ktoré majú etablované siete. Keď sa nám podarí ich presvedčiť, máme vytvorenú obchodnú sieť. Ďalšími kanálmi sú projektanti, architekti, ktorí už vo fáze projektu môžu mať od nás katalóg. Ďalej sú to developeri, ale aj náš vlastný retail.

Ako ste sa dostali do Výskumného centra Žilinskej univerzity?
Môj známy sa mi zmienil, že sa tu Výskumné centrum otvára. Ja som robil projektové riadenie vo výstavbe a toto ma zaujalo. Už som cítil limity a chcel som sa vrátiť k technológii.

Ako funguje Výskumné centrum?
Chce robiť v prvom rade výskum pre ľudí. Chce využiť potenciálu akademického, ale aj sveta biznisu.
zdroj: zilinskyvecernik.sk

Prihlásenie